Každý podnik bez ohľadu na jeho veľkosť v roku 2007pri hospodárskych a finančných činnostiach využíva určité zdroje: prácu, materiál, finančné prostriedky. Tieto spotrebované zdroje sú výrobné náklady. Rozdeľujú sa na fixné náklady a premenné. Bez nich nie je možné vykonávať hospodárske činnosti a dosahovať zisk. Rozdelenie na premenné a fixné náklady vám umožňuje kvalifikovane a efektívne robiť najoptimálnejšie manažérske rozhodnutia, čo pomáha zvyšovať ziskovosť podniku.
Fixné náklady sú všetky druhy zdrojov,zamerané na výrobu a nezávislé od jeho objemu. Nezávisia tiež od počtu poskytovaných služieb alebo predaného tovaru. Tieto náklady sú takmer vždy rovnaké počas celého roka. Aj keď spoločnosť dočasne zastaví výrobu alebo zastaví poskytovanie služieb, tieto náklady sa nezastavia. Takéto pevné náklady môžete rozlíšiť takmer v každom podniku:
- plat stálych zamestnancov podniku (platy);
- odpočty na sociálne poistenie;
- nájom, lízing;
- odpočty daní z majetku podniku;
- platby za služby rôznych organizácií (komunikácia, bezpečnosť, reklama);
- odpočty amortizácie vypočítané lineárnou metódou.
Takéto náklady budú vždy existovať, kým spoločnosť vykonáva svoje obchodné a finančné činnosti. Existujú bez ohľadu na to, či dostávajú príjem alebo nie.
Variabilné náklady - výdavky podniku, ktorésa líšia v pomere k objemu vyrobených komoditných výrobkov. Sú priamo spojené s objemami výroby. Medzi hlavné položky variabilných nákladov patria:
- materiály a suroviny potrebné na výrobu;
- mzda za prácu v dielni (podľa tarifných sadzieb), percento odmeny obchodným zástupcom;
- náklady na komerčné výrobky zakúpené od iných podnikov na ďalší predaj.
Hlavným bodom variabilných nákladov ježe keď má podnik príjem, je možné, že vznikne. Z jeho príjmu podnik vynakladá časť peňazí na nákup surovín, materiálov a tovaru. Zároveň sa vynaložené peniaze transformujú na likvidné aktíva na sklade. Spoločnosť platí úroky z odmeňovania agentom iba z prijatých príjmov.
Toto rozdelenie na fixné náklady aPremenné sú potrebné na úplné riadenie podniku. Používa sa na výpočet bodu zlomu podniku. Čím nižšie sú fixné náklady, tým nižšie sú. Zníženie podielu na takýchto nákladoch výrazne znižuje podnikateľské riziko.
Rozdelenie nákladov na fixné a variabilnéširoko používaný v teórii mikroekonómie. Používa sa tiež pri výpočte výrobných nákladov, na stanovenie špecifickej váhy konkrétnych druhov výdavkov, pretože spoločnosť ťaží zo zníženia fixných nákladov. Rast výroby znižuje časť fixných nákladov zahrnutých v jednotkových výrobných nákladoch, čím sa zvyšuje ziskovosť výroby. K tomuto rastu zisku dochádza v dôsledku takzvaných „úspor z rozsahu“, to znamená, že čím viac komoditných produktov sa produkuje, tým nižšie sú ich náklady.
V praxi sa to tiež často používa.koncept ako fixné náklady. Predstavujú druh nákladov, ktoré sa vyskytnú počas výpadkov, ale ich hodnota sa môže zmeniť v závislosti od časového obdobia zvoleného podnikom. Tento druh nákladov sa pretína s nepriamymi alebo režijnými nákladmi, ktoré sprevádzajú hlavnú výrobu, ale s ňou priamo nesúvisia.
