V dnešnej dobe pedagogika urobila dosťveľký krok vpred, ktorý sa prejavuje vo väčšom využívaní nových metód a metód výučby, postavenej na princípoch demokracie a slobody voľby. Podľa štatistík je však kvalita moderného vzdelávania napriek vysokému stupňu rozvoja civilizácie ďaleko od ideálu. Ukazuje sa, že v pedagogickom vzdelávaní chýba taký dôležitý faktor, akým je súlad s prírodou, teda súlad človeka s jeho pôvodnou povahou.
Napriek tomu, že princíp súladu s prírodoubola formulovaná pred niekoľkými storočiami, dnes sa k nej opäť obracia mnoho popredných učiteľov z rôznych krajín, ktorí jej prvky vnášajú do moderného vzdelávacieho systému mladšej generácie.
Pozitívny vplyv šetrnosti k životnému prostrediu bolPrvýkrát si ho všimli starogrécki filozofi Aristoteles, Demokritos a Platón. Vo svojich prastarých pojednaniach o svetovom poriadku a význame človeka vo svete zdôrazňovali nerozlučnú väzbu medzi človekom a jeho závislosťou nielen od pozemskej prírody, ale aj od kozmických javov. Presnejšie, princíp súladu s prírodou v pedagogike sformuloval slavista českého pôvodu Jan Amos Komenský v polovici 17. storočia na základe dôležitej úlohy vychovávať dieťa a vštepovať mu vedomie jeho božskej podstaty. Slávne diela „Všeobecná rada pre nápravu ľudských záležitostí“ a „Svet rozumných vecí v obrazoch“ boli široko distribuované po celej Európe.
Princíp súladu s prírodou a jej modernosťouvýklad implikuje vedecké chápanie vzťahu medzi spoločenskými a prírodnými procesmi, kde výchova je v súlade so základnými zákonitosťami vývoja človeka a prírody v komplexe. Zohľadňuje sa pri tom vek, pohlavie, záujmy dieťaťa, ako aj jeho prirodzené schopnosti a nadanie. Náš slávny krajan V.I. Vernadskij sformuloval na začiatku dvadsiateho storočia koncept noosféry ako energo-informačnej škrupiny zeme, ktorá je ovplyvňovaná tak myšlienkami ľudí a ich činmi, ako aj spôsobom života.
S harmonickým ľudským rozvojom a súladomk jeho duchovnej podstate je noosféra obohatená o pozitívnu energiu. Ak človek žije v rozpore so svetom okolo neho, hrozí nielen psycho-emocionálna kríza, ale aj pokles jeho morálnych postojov a kritérií. Preto by v súčasnosti mal byť princíp súladu s prírodou vo výchove najdôležitejšou zložkou vzdelávania.
Keď sa človek vzdeláva prirodzeným spôsobom, dostáva tieto výhody:
- Pochopenie všetkých procesov vyskytujúcich sa na Zemi v ich vzťahu s kozmickými javmi a cyklami;
- Uvedomenie si seba ako súčasti Vesmíru a mikrokozmu makrokozmu;
- Pochopenie jemného spojenia medzi ľudským životom a noosférou ako hlavným faktorom ovplyvňujúcim všetky svetové udalosti;
- Formovanie osobnej zodpovednosti nielen za všetky činy a činy, ktoré človek spácha, ale aj za všetko, čo sa mu stane alebo stane;
- Pestovanie pocitu spolupatričnosti k spoločnosti a prirodzenému prostrediu, v ktorom človek rastie a rozvíja sa.
Teda princíp súladu s prírodouzohráva dôležitú úlohu pri formovaní človeka ako integrálnej osobnosti, ktorá mu pri správnej výchove umožňuje vyrásť ako skutočný občan Vesmíru. Prirodzeným procesom každého zdravého človeka je neustála túžba po poznaní, ktorej príkladom sú deti, ktoré sa snažia o všetko nové a nepoznané.
Princíp súladu s prírodou tiež uvádza, že sv priebehu rokov by tento záujem nemal vymiznúť, ale naopak, mal by stále viac rásť. Ak človek stratil svoju prirodzenú túžbu po vedomostiach, potom je to zlé znamenie, ktoré naznačuje stratu vitálneho jadra človeka. Preto je potrebné do systému moderného vzdelávania už od najútlejšieho štádia vštepovať princípy, ktoré nielen prispejú k správnemu a všestrannému rozvoju človeka, ale ho aj potešia.