Čo je metafyzika vo filozofii

Z gréckeho jazyka je preložené slovo „metafyzika“ako „čo po fyzike“. Najskôr je s týmto konceptom spojená jedna z filozofických doktrín o princípoch bytia a všeobecne o bytí. Slovo „metafyzika“ sa navyše používalo ako synonymum pre filozofiu. Dá sa povedať, že sa objavila spolu s filozofiou a nazývala sa svojou sestrou. Prvýkrát sa metafyzika dôkladne spomenula v starogréckej filozofii v dielach Aristotela a tento termín zaviedol knihovník 1. storočia pred n. Pred Kr e. Andronicus of Rhodes, ktorý systematizoval traktáty o Aristotelovi.

Metafyzika vo filozofii staroveku

V tých časoch boli dvaja slávnifilozofi: Platón a jeho študent Aristoteles. Hlavným rysom metafyziky pre prvého mysliteľa bolo vnímanie všetkého, čo existuje ako celok. Aristoteles však identifikoval niekoľko vied, ktoré zdôrazňujú rôzne veci, a doktrína podstaty stála na čele. A to je nemožné, aby sme zvážili to podstatné v jeho častiach bez toho, aby sme videli celý obraz. Tento vedec tiež označil metafyziku za význam ktorejkoľvek osoby a porozumel, v ktorej môžete získať najvyššie intelektuálne potešenie.

Metafyzika vo filozofii stredoveku

V chápaní stredovekých myslí táto veda jejednou z foriem racionálneho chápania tohto sveta. Koncept metafyziky v stredovekej filozofii sa stále znižoval na chápanie Boha. Verilo sa, že má bližšie k duchovnému ako k hmotnému, a preto mohla otvoriť brány poznaniu Najvyššieho.

Metafyzika vo filozofii renesancie

Ako viete, v tejto dobe bol človek vloženýstred celého vesmíru. Začalo sa hĺbkové štúdium psychologických charakteristík a duchovného sveta človeka. A metafyzika z hľadiska náboženstva nedokázala odpovedať na dôležité otázky tej doby, preto sa znížila na úroveň dogmy.

Metafyzika vo filozofii modernej doby

Tento koncept v tom čase prestal byťobmedzený teológiou a opäť sa stal prostriedkom poznávania prírody, pretože veda začína tvrdo zasahovať do všetkých aspektov života. Metafyzika opäť stúpa na vrchol, ale už z prírodných vied, a v niektorých momentoch s nimi dokonca splýva. Filozofi tej doby sa nezaobišli bez prírodovedných poznatkov. Ak v staroveku bola metafyzika vedou o bytí, v stredoveku môžeme povedať, že vedou o Bohu, potom sa v modernej dobe stala vedou o poznaní. Vlastnosťou novej metafyziky bola v prvom rade integrita všetkého, čo existuje.

V 18. storočí koliduje doktrína bytiakríza. Je to kvôli alokácii vied s konkrétnejšími témami a začala sa totálna kritika všetkého. Napadnutá bola aj metafyzika. Odsúdený na mnoho rokov sa delil na ontológiu a prírodnú teológiu.

Na obrodení začal pracovať Immanuel Kantmetafyziky, alebo skôr nad jeho znovuzrodením, zmenou formy a dokázaním jej princípov. A nový čas pre doktrínu bytia sa skončil filozofiou Hegela, ktorý formoval metafyziku nie tak prázdnu, považovanú za samozrejmosť, ale ako teóriu spojenia všetkých vied, ktorých počet neustále rastie.